Čo tam ľudia potrebujú vyriešiť. Zozbierané priamo od obyvateľov a návštevníkov jazier v októbri 2026. Je to zoznam podnetov, nie overených faktov — pri každej téme treba zistiť, kto je kompetentný a čo sa s tým reálne dá urobiť.
Parkovanie je pri jazerách jeden z najčastejších podnetov: cesta popri koľajniciach je úzka, autá stoja na brehu a v tráve, a prejazd pre hasičov a záchranku je tým rizikový. Obyvatelia hovoria, že im viac pomôže záchytné parkovisko mimo brehu než parkovanie priamo pri vode.
Pás pozdĺž trate — parcely E-KN 5615/1 a 5615/3, spolu 31 148 m². Je to najväčšia súvislá plocha pri jazerách v jednej ruke a leží presne pri prístupovej ceste. Od augusta 2026 ju vlastní GLOB-INDUSTRIES s.r.o.
Na mape ich zvýrazní prepínač Námet: parkovisko. Nejde o schválený zámer — čo tam vlastník plánuje, z verejných dokumentov zistiť nemožno.
Schéma, ktorú zdieľal pán Ondruška, ukazuje tri parkoviská P1 – P3 pri križovatke Cesty na Senec (I/61) a prístupu k diaľnici D1, z toho dva dvojpodlažné parkdomy po zhruba 600 vozidiel. Návštevník by zaparkoval mimo osady a k vode prišiel pešo alebo na bicykli.
Výhľadová schéma, nie projekt. Autorstvo ani stav prípravy sa nám zatiaľ nepodarilo doložiť.
Kto je vlastníkom prístupovej komunikácie a pozemku pod bufetom pri cyklotrase, aká je únosnosť a šírka cesty popri trati, a či sa parkovanie dá riešiť bez zásahu do ochranného pásma dráhy.
Bez týchto odpovedí je každý návrh len kresba.
To isté miesto pri prístupe k vode — dnes a v predstave, kde sú verejné toalety, parkovanie so zatrávňovacou dlažbou, lavička, kôš a stojany na bicykle. Potiahni posuvník, alebo ho chyť šípkami na klávesnici.
Vizualizácia, nie schválený projekt. Ilustračný návrh toaliet a kultivovaného prístupu k jazeru. Nejde o projektovú dokumentáciu ani o rozhodnutie mestskej časti. Fotografia súčasného stavu: október 2026.
Predaj pozemkov pri trati, kto vlastní územie, čo hovorí územný plán a aké štúdie sú rozpracované — s odkazmi na zdrojové dokumenty.
Najväčšia zmena v území za posledný rok je prevod dvoch pozemkov pri železnici zo štátu na súkromnú firmu. Údaje sú z Centrálneho registra zmlúv a z katastra.
Čo z toho zatiaľ nevyplýva: zmluva hovorí o prevode pozemkov, nie o zámere. Čo tam nový vlastník plánuje, z verejných dokumentov zistiť nemožno — a bez toho sa o tom nedá nič tvrdiť. Pozemky zasahujú do ochranného pásma železničnej dráhy a podľa zmluvy vedie cez parcelu 5615/3 vodovodné potrubie tretej osoby.
V lokalite je 1 512 parciel na 638 listoch vlastníctva, spolu 76,39 ha, z toho 19,03 ha vodných plôch. Najväčšiu časť územia majú súkromní vlastníci, spolu 36,74 ha. Patria k nim pozemky chatovej a záhradkárskej osady pri trati a okolo jazier a úzke pásy pozdĺž diaľnice a cesty I/61, ako aj ďalšie parcely na tých istých listoch vlastníctva — spolu 895 parciel na 360 listoch (11,60 ha). A tiež pozemky, kde parcely registra C list vlastníctva nemajú (27,75 ha): tam vlastníctvo určujú parcely registra E — pôvodné pozemkové knihy, 295 parciel na 202 listoch. Medzi nimi je aj juhozápadná časť veľkého jazera: 52 parciel na 50 listoch, teda desiatky rôznych vlastníkov pod jednou vodnou hladinou.
Zvyšok držia štát a verejné inštitúcie: Slovenská republika hlavnú časť veľkého jazera a pozemky pri železnici (26,95 ha), hlavné mesto menšie jazero a jeho okolie (2,78 ha) a Národná diaľničná spoločnosť pás pod jazerom smerom k diaľnici (2,03 ha). Obe firmy majú spolu 3,46 ha. Pri ďalších 172 parcelách (4,44 ha) vlastníka zatiaľ neuvádzame. Práve od toho, kto čo vlastní, závisí, s kým sa bude musieť hovoriť o čomkoľvek, čo sa v území urobí.
Podrobne po parcelách na podstránke Vlastníctvo. Slovenská republika, hlavné mesto a Národná diaľničná spoločnosť sú uvedené ako vlastníci podľa podkladov overených zadávateľom. Súkromných vlastníkov uvádzame bez mien. Záväzný je vždy výpis z katastra.
Územný plán Bratislavy pri lokalite Prostredné odkazuje na urbanistickú štúdiu zóny Vajnorské jazerá. Samotnú štúdiu sa zatiaľ nepodarilo dohľadať vo verejných zdrojoch.
Zdroj: ÚPN hl. m. SR Bratislavy, Zmeny a doplnky 02
Rozpočet mestskej časti na rok 2026 uvádza „Urbanistickú krajinársku štúdiu Vajnorské jazerá – revitalizácia“. Treba preveriť, či bola objednaná, obstaraná alebo odovzdaná.
Zdroj: návrh rozpočtu MČ Bratislava-Vajnory na rok 2026
V roku 2020 mestská časť informovala o havarijnom stave brehu a nestabilite komunikácie pri jazere. Opierala sa o znalecký posudok z 09/2019 a hovorila o potrebe geologického prieskumu a stabilizácie brehu.
Zdroj: vajnory.sk — „Dôvodom je havarijný stav brehu jazera“
Mestská časť uvádza, že jazerá nemajú prevádzkovateľa a kúpanie je na vlastnú zodpovednosť. K dispozícii je profil vody z roku 2026.
Zdroj: vajnory.sk — kvalita vody na kúpanie, profil vody 2026
Nie sú prírodné. Sú to zatopené jamy po ťažbe štrkopieskov. Menšie jazero vzniká od konca 30. rokov, väčšie od konca 50. rokov 20. storočia, ťažba skončila v roku 2001. Breh, ktorý sa dnes zosúva, je priamym pozostatkom tejto ťažby. Ako sa územie menilo, ukazujú staré mapy na podstránke História.
Zdroj: mestská časť Bratislava-Vajnory, článok o histórii Vajnorských jazier (9. 6. 2026).